ÚVOD   TLAČ   Facebook oficiálne stránky
ŠKOLA, ZDRAVIE, CIRKEV
KULTÚRA
ŠPORT
ORGANIZÁCIE
SLUŽBY V OBCI
FIRMY V OBCI
ZDRUŽENIA OBCÍ
WEBKAMERA - areál Piesky
POČASIE
ODKAZY
popovice
zs kalnica
pohostinstvo Potoček
zlaty erb
babyburza.sk
SAMOSPRÁVA
POVINNÉ ZVEREJŇOVANIE
RÔZNE
UŽITOČNÉ INFO
GALÉRIE

Najnovšie galérie:


Detské ihrisko
jar 2020
________________________


Stavanie mája
30.04.2020
________________________


Dezinfikovanie
18.04.2020
________________________


75.výročie oslobodenia obce
09.04.2020
________________________


Zhromaždenie obyvateľov obce
28.02.2020
________________________


Tradičná obecná zabíjačka
15.02.2020
________________________


Poľovnícky ples
18.01.2020
________________________


Divadelné predstavenie
26.01.2020
________________________


Santabus
11.12.2019
________________________


Vianočný koncert
7.12.2019
________________________


Mikuláš
6.12.2019
________________________


Úcta k starším
17.11.2019
________________________


101.výročie ukončenia
1. Svetovej vojny
10.11.2019
________________________


Hody v Kálnici
26.10.2019
________________________



Povesti a príbehy o Kálnici: / Kálnická pohostinnosť

Kálnická pohostinnosť
     Keď v roku 1663, asi 50-tisícová Osmanská armáda dobyla Nové Zámky, Nitru a Hlohovec, do područia tureckého polmesiaca sa dostalo aj Považie. Kálnickí poddaní sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi: na povinné daňové poplatky natŕčali ruku Turek i zemepán. Na počudovanie, paša Husein sa uspokojil s dežmou päťsto akče. Štvrtinu dane zaplatil mlynár, ktorý „točil" až dve mlynské kolesá. S jedlom rastie chuť. Tureckí begovia, agovia a serdári počas dvadsaťročného bašovania urážali kresťanský ľud prirovnaním k psom súcim na ražeň a aj najsevernejšie dediny nútili k holdu, alebo ich jednoducho vypálili.

    Dňa 2. októbra i Kálnicu. Zo západného Slovenska odvliekli do zajatia a otroctva okolo 150-tisíc ľudí. Toho sa v zdecimovanej Kálnici obávali najviac. Na hroziacu záhubu však nečakali so založenými rukami, ale rozhodli sa bojovať po svojom, bez zbraní a krvipreliatia. Pri prechode turecko-tatárskych hord Považím pripravili na Darane, pri tradičných „sušierňach", dlhé drevené stoly, piekli kurčatá, čerstvý chlieb, pridali džbány vína a neveľký oddiel jazdcov do vôle uhostili...

    Spokojné boli obe strany: hostitelia i nasýtení ozbrojenci s krivými šabľami, ktorí pokojne odtiahli a Kálnicu už nikdy viac nevyplienili a nezapálili. O to viac mohla pomáhať menej šťastným obciam na okolí...

Z knihy Kálnické príbehy




 

© Obec Kálnica 2007 - 2018, administruje Miroslav Bušo a do roku 2014 aj Martin Markech
Svoje nápady a pripomienky nám posielajte na e-mail: webmaster@kalnica.sk