Vytlačené 20.08.2018, 03:11 zo stránky obce Kálnica

http://kalnica.sk/?p=z_polovnictvo

Poľovníctvo:

Poľovnícke združenia:

  • Poľovnícke združenie Kálnica - Sever
  • Poľovný revír „Ostré Vrchy"


  •     Postavenie poľovníckeho združenia Kálnica v poľovníckom dianí súčasných rokoch nemôžeme správne pochopiť bez nazretia do minulosti, hoci nie tak dávnej, pretože poľovnícke združenie ako spolok občanov v dnešnej podobe nemá ani 50-ročnú históriu.

        Dejiny výkonu poľovného práva sú organickou súčasťou dejín slovenského národa, dnes už ako národa štátotvorného s vlastnou legislatívnou úpravou výkonu poľovného práva. Po roku 1918, teda po skončení I. svetovej vojny a po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie na Slovensku stále platil zákonný článok XX. z roku 1872, novelizovaný v roku 1883. Podľa neho poľovné právo i výkon práva patrili vlastníkovi pôdy, ktorý mohol právo vykonávať, ak vlastnil aspoň 200 jutár / asi 120 ha / súvislých poľovných pozemkov. V týchto chaotických časoch po prehratej vojne však bolo medzi ľudom veľa neevidovaných zbraní, v dôsledku čoho sa značne rozšírilo pytliactvo, čo neobišlo ani obec Kálnicu. Situáciu malo stabilizovať evidovanie záujemcov o výkon poľovného práva v Poľovníckom ochrannom spolku, ktorý bol ustanovený v Bratislave v roku 1920, čo sa však dlho nedarilo. V tom čase bolo v Kálnici viacero poľovných revírov.

        Občania Kálnice poľovali v obecnom poľovnom revíri, ktorý pozostával z polí, lúk a pasienkov, okrem toho tu bol poľovný revír komposesorátny, v oblasti Polámaného vrchu, Vápeníc a Súdenic mal poľovný revír Bánoczy, v Ostrom vrchu, Zákamení a v Novej hore poľoval Winter Wagner, najväčší poľovný revír v lesnej časti katastra / údaj o výmere sa nezachoval / však vlastnil veľkostatkár Tauber, od ktorého si výkon práva prenajali Ľudovít Czipzer, Pavel Strechay a ďalší spoločníci. Neskôr tento poľovný revír vylicitovali Koloman Slimák, Ján Rieger, JUDr. Hrúz, Ondrej Ševčík a iní. V tom čase sa užívatelia lesných poľovných revírov dohodli na ich zlúčení a na spoločnom užívaní. Takéto pomery panovali v medzivojnovom a vojnovom období. Po II. Svetovej vojne sa opätovne značne rozmohlo pytliactvo.

        Poriadok do chaotických pomerov mal priniesť prvý zákon o poľovníctve a to zákon č. 225 z decembra 1947, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 1948. Bol to prvý zákon vôbec, ktorý priznal výkon poľovného práva nemajetným občanom. V rámci Poľovného ochranného spolku vznikali akčné výbory, ktoré prijímali do radov poľovníkov radových občanov, najmä robotníkov a roľníkov a z radov poľovníkov vylučovali občanov skompromitovaných vo vojnovom období. V roku 1949 sa začali vykonávať školenia a skúšky uchádzačov o poľovný lístok. V roku 1957 začal na Slovensku vychádzať časopis Poľovníctvo a rybárstvo, ktorého odber bol neskôr povinný.

        Konsolidácia pomerov trvala približne do roku 1954, keď sa poľovnícky ochranný spolok premenoval na poľovnícke ochranné združenie. Z toho obdobia nie sú z Kálnice známe zápisnice, či iné písomné doklady, hoci i tu poľovnícky život napredoval v súlade s celospoločenským dianím.

    Ing. Vladimír Víťaz