Vytlačené 20.05.2018, 19:34 zo stránky obce Kálnica

http://kalnica.sk/?p=zaujimav


Zaujímavosti:

Ako vznikol názov našej obce...
   Ústna tradícia vraví, že názov našej dediny je odvodený od „kalných" prúdov kálnických potokov, ktoré stekajú z našich hôr. Tvrdí sa, že obec vznikla na naplaveninách týchto potokov. Potoky ju obmývajú z oboch strán.
   Druhá verzia názvu hovorí, že vznikol zo slova „kálať", pretože naši predkovia boli aj drevorubači, ktorí rúbali a „kálali" drevo.
   Ďalšia verzia tvrdí, že v časoch beckovského vojvodu Ctibora, ktorý bol poľským šlachticom, vraj si tento priviedol ľudí z poľského mesta „Kálnica" a tých usadil na mieste, kde je teraz naša obec a tí jej dali meno po svojej rodnej poľskej Kálnici. Ale nie sú na to žiadne dôkazy, ani listiny, ani mená tých ľudí

S dĺžňom či bez dĺžňa?
   Už niekoľko storočí sa píše skoro vždy Kálnica s dĺžňom, iba v čase maďarizácie s krátkym „a". Ale v jednom období na Trenčianskom okrese omylom nedali do názvu dĺžeň. Jedna tabuľa s názvom obce bola s krátkym „a" druhá s dlhým „a". Bolo okolo toho veľa virvaru a vybavovania až v NR SR a tento dĺžeň si museli kálničania schvaľovať v roku 1993 v referende, kde ho i 96% občanov aj presadilo. Takže bitku o dĺžeň sme vyhrali a dĺžeň v názve Kálnice je potvrdený tradíciou, históriou i referendom.

Čo znamená erb obce?
   Erb našej dediny tvorí znak ryby so zlatou korunkou v zelenom štíte. Vychádza z histórie a tradícií Kálnice.
   KORUNA znamená kruh ako symbol života, nekonečnosti a kolobehu prírody (jar, leto, jeseň, zima). Je zdobená perlami, lebo je známe, že perly sa vyskytujú vo vode a tej je v Kálnici dostatok. Naša dedina bola a je stúpencom reformácie Martina Luthera a jeho pokračovateľa na Slovensku Juraja Tranovského a obaja používali symbol kvetu ruže. Preto je koruna zakončená lupeňmi ruže.
   RYBA je symbolom vody, kálnických potokov, kresťanstva ako i toho že Kálnica mala niekoľko rybníkov, kde sa chovali ryby.
   ZELENÁ FARBA symbolizuje prírodu, zelené hory, ktoré obklopujú našu obec. Veď sa i vraví „komu sa nelení, tomu sa zelení" a to aj charakterizuje pracovitosť a húževnatosť Kálničanov.
   ŽLTÁ je farbou jesene a krás prírody.
   BIELA je symbolom zimy a lyžovačky na kálnických svahoch. Zelená a žltá farba tvoria i farby kálnickej zástavy.
   Erb Kálnice navrhol na základe historických podkladov a pripomienok kálničanov tajomník slovenskej heraldickej komisie Ladislav Vrteľ a bol schválený vedením Kálnice 20. januára 1995.

História vzniku erbu
   Okolo znaku Kálnice bola veľká debata v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Zachovali sa dve pečate Kálnice. Veľká a malá z roku 1736. Bola tam postava svätého kráľa Štefana s korunou, ktorý bol i patrónom beckovského kostola, lebo Kálnica vtedy patrila pod beckovské panstvo. Prvý návrh vytvoril historik Jozef Karlík a výtvarník Miro Durža.
   Bola na ňom zlatá koruna a biele šesťcípe hviezdy v červenom poli. Argumentovali, že kráľovská koruna je symbolom kráľovských miest a Kálnica bola poddanská dedina, takže by to bolo kocúrkovské sa tváriť, že sme niečo viac. Odmietli aj symbol svätého Štefana, lebo predstavoval v našich očiach rekatolizáciu a maďarizáciu. Spochybňovali aj červenú farbu a šesťcípe hviezdy.
   Boli navrhnuté i humorné erby. Jeden navrhol do erbu strom - slivku, čo rodí kálnickú slivovicu. Janko Krchnavý-Grimutovský (1920) navrhol, aby v erbe bola fľaša slivovice, aby na etikete mala kráľovskú korunu a vedľa nej boli dva dubáky - plody našich hôr. Tretí navrhol peň a doňho zaťatú sekeru, čoby symbol zaťatosti našich rodákov. Ale reálny návrh nikto do termínu súťaže nepodal. Obrátili sme sa na odborníka heraldika Ladislava Vrteľa. Ten si naštudoval históriu a tradície Kálnice, a z nich vychádzal pri tvorbe nášho erbu. Navrhol rybu ako symbol stredovekých kálnických rybníkov a Lutherove ruže na korune ako symbol evanjelikov. Erb spĺňal všetky kritériá, ktoré si stanovili naši rodáci: voda v potokoch, rybníkoch, hory, evanjelická dedina....
   Veľa sa toho navravelo i o symbolike ryby: „Keď bude richtár mlčať, bude jeho kráľovstvo nebeské".

Hurbanovská Kálnica
   Rok 2007 bol vyhlásený NR SR za rok Jozefa Miloslava Hurbana (nar. 1817). Hurban bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady a symbolizuje slovenskú samostatnosť, bol prvý strojca slovenskej štátnosti, na ktorú nadväzuje i dnešná Slovenská republika. Táto štátnosť sa rodila i v Kálnici, pod lipou vo Viktoryho mlyne na Darane. Hurban tu často chodil k svojim krstným rodičom a traduje sa, že po jeho ohnivej reči ho vyhadzovali do vzduchu a zvolili za slovenského kráľa. Staroslovenská, zemitá a srdečná, ale i výbušná Kálnica tak mala vplyv i na Hurbana.

Ako sa hovorilo v Kálnici
    Ani som si neuvedomoval, že za čias môjho detstva bola naša reč „kálničtina" prešpikovaná rozličnými slovami z nemčiny. U nás sa neraňajkovalo, ale frištukovalo. Nevedel som, čo je to praženica, len škvarenina, ktorú mama pripravovala nie na sporáku, ale šporhelte. Na oknách nám viseli firhánky a veľké okno nebolo ako výklad, ale auslág. Na zemi sme nemali koberce, ale tepichy. Nenosil som na nohaviciach traky ale hozontrágle a nos som si neutieral do vreckovky, ale do šnuptichla. Mama nenosila zásteru, ale fertuchu.

Z knihy Kálnické príbehy


Pamiatky
   V doline Kňažia sa nachádza zrúcanina doposiaľ presne neidentifikovateľného kláštora Pod Hromovým a v minulosti na Drahách stál i kaštieľ známy kazematami pre trestanie neposlušných poddaných.
    Pri príležitosti 600. výročia bola zriadená stála etnografická výstava. Zaujímavosťou je expozícia histórie už z búraného Daranského mlyna, do ktorého chodieval Jozef Miloslav Hurban ku krstným rodičom. V minulosti v obci veľmi úspešne prosperovalo Potravné a úverové družstvo, ktoré patrilo na Slovensku k najúspešnejším.