ÚVOD   TLAČ   Facebook oficiálne stránky
ŠKOLA, ZDRAVIE, CIRKEV
KULTÚRA
ŠPORT
ORGANIZÁCIE
SLUŽBY V OBCI
FIRMY V OBCI
ZDRUŽENIA OBCÍ
WEBKAMERA - areál Piesky
POČASIE
ODKAZY
comenius-regio
popovice
zs kalnica
ECAV Beckov
pohostinstvo Potoček
oslavy, svadby, stužkové, posedenia, nové mesto nad váhom, kálnica
zlaty erb
babyburza.sk
AKTUÁLNA TÉMA
SAMOSPRÁVA
POVINNÉ ZVEREJŇOVANIE
RÔZNE
UŽITOČNÉ INFO
GALÉRIE

Najnovšie galérie:


Posedenie Klubu dôchodcov
11.8.2018
________________________


Výlet na Kolibu Beckov
25.7.2018
________________________


Stretnutie s priateľmi zo Selca
21.6.2018
________________________


90.výročie DHZ
a Jánska vatra, 23.6.2018
________________________


Krajská súťaž Plameň, Bystričany
16.6.2018
________________________


DHZ Kálnica - Súťaž Čachitce
9.6.2018
________________________


Súťaž Plameň, Kálnica
2.6.2018
________________________


BIKEFEST 2018
25.-27.5.2018
________________________


Deň matiek
13.5.2018
________________________


Po chodníku J.M.Hurbana
12.5.2018
________________________


Kontrola porastov, LSOV
8.5.2018
________________________


Stavanie mája
30.4.2018
________________________


Brigáda Klubu dôchodcov
10.4.2018
________________________


Beh oslobodenia
8.4.2018
________________________


73.výročie oslobodenia
našej obce, 6.4.2018
________________________


Vynášanie Moreny, 17.3.2018
________________________


Jarný rez stromov, 3.3.2018
________________________


Posedenie dôchodcov, 2.3.2018
________________________


Uvítanie detí do života, 24.2.2018
________________________


Kálnická pravá domáca zabíjačka, 10.2.2018
________________________


Hasičský ples, 13.1.2018
________________________


Poľovnícky ples, 20.1.2018
________________________


Beseda s Petrom Ondrejovičom
17.12.2017
________________________


Vianočný koncert
09.12.2017
________________________


Vianočné trhy s Mikulášom
08.12.2017
________________________


Schôdza klubu dôchodcov
24.11.2017
________________________


Posedenie dôchodcov
11.11.2017
________________________


Lampiónový sprievod
10.11.2017
________________________


Výstava ovocia, zeleniny,
prác žiakov, obrazov
hradov pána Jamricha
28.10.2017
________________________


Náš mladý tím na súťaži
Plameň, v Trenčianskom Jastrabí
7.10.2017
________________________


Verejné zhromaždenie
7.9.2017
________________________


Hviezdicový výstup k dvojkrížu
1.9.2017
________________________


Výlet do Podhájskej
29.8.2017
________________________


73.výročie SNP
26.8.2017
________________________


70.výročie založenia TJ Zavažan
24.6.2017



Nájdi výraz:
Obec v médiách / 3.4.2006 - 100 rokov ochotníckeho divadla v Kálnici
Článok z Trenčiankych novín 3.4.2006

100 rokov ochotníckeho divadla v Kálnici

    „Veď nič nie je krajšie, ako keď sa ľudia vo svojich voľných chvíľach venujú takým záľubám, ktoré zušľachťujú, cibria zmysel pre krásu a učia bohatšie žiť. Divadelné umenie ako umenie syntetické môže v tomto smere najúčinnejšie vplývať nielen na ochotníckych hercov, ale aj na obecenstvo. Veď poskytuje tú najušľachtilejšiu zábavu. Keď som popri svojej učiteľskej práci venovala všetky svoje sily ochotníckemu divadlu v Kálnici, mala som toto na mysli."

Viktória Kováčová

Začínali s Vansovej „Svedomím"
    Za „prvé dejstvo", zrod slovenského ochotníckeho divadla teatrológovia zhodne udávajú uvedenie Chalupkovej veselohry „Kocúrkovo" v réžii národovca Gejzu Fejerpatakyho - Belopotockého 22. 8.1830 v Liptovskom Mikuláši. Početné výjazdné predstavenia mikulášskych hercov dali impulz k vzniku ochotníckych scén v Turčianskom sv. Martine a ďalších stredoslovenských mestách... Náš región, žiaľ, vlna národnobuditeľskej a ľudovýchovnej misie ochotníctva nezasiahla.
    Až v sedemdesiatych rokoch 19. storočia uvideli Novomešťania prvú slovenskú hru miestnych ochotníkov, frašku Viliama Paulínyho - Tótha „Kocúrkovský bál" a v Trenčíne, v réžii horlivého národovca Ľudovíta Dohnányho, Palárikovu veselohru „Inkognito", Sporadické pokusy o aktívny slovenský divadelný život boli po celé desaťročia stupňujúcej sa maďarizácie tvrdo umlčované. Zlopovestné Apponyho zákony (1907) nútili vyučovať na všetkých druhoch škôl - i cirkevných - po maďarsky aj - náboženstvo.
    V tomto období prišiel na evanjelickú malotriedku v Kálnici vlastenecký učiteľ Ján Bonko z Dolnej zeme. S jeho menom je spojený zrod ochotníckeho divadla v obci.
    Učaroval mu kolorit starosvetskej dediny, bohatosť a pestrosť živého folklóru - tradičných zvykov, obyčají, piesní, tancov a povestí. Niekdajšie gajdošské a sláčikové kapely už vystriedali obľúbenejšie a „žvučnejšie" dychovky. Kálnicu nazývali „spievajúcou dedinou". Každý letný podvečer - pri čerpaní vody pre dobytok z kamenných rumpálových či vahadlových studní - sa menila na mohutný spevokol. Zberateľ A. D. Svoboda tu koncom 19. storočia zapísal viacero pôvodných ľudových piesní. Najpopulárnejšou bola „V Kálnickej doline klášter stavajú", ktorú s obľubou spievali v celom okolí, pravda, s lokalizáciou „kláštera s kryštálovými oknami" podľa bydliska interpretov (dokonca i na Trenčianskom hrade). V takejto priaznivej klíme nebolo príliš ťažké mu získať pre ochotnícke divadlo - prvé na považskom vidieku - dostatok mladých hercov.
    Premiéra drámy Terézie Vansovej „Svedomie" sa uskutočnila 15. apríla 1906 v školskej „sieni."
    Provizórne javisko, na prázdnych pivových sudoch, pred predstavením postavili samotní herci. Väčšina protagonistov vystupovala v domácom kroji. Realistická hra mocne zapôsobila na obecenstvo. Dlho do noci sa tančilo a spievalo. Nadšenie vyvrcholilo pri hymnickej piesni „Hej, Slováci". Podobne, ako slovenské divadlo - zakázanej...
     Obvodný notár Aladár Bánoczy spustil lavínu vyšetrovania a represálií. Prvou obeťou sa stal učiteľ a režisér hry Ján Bonko. Po ročnom účinkovaní sa musel s Kálnicou rozlúčiť. Kto vie, ako by bol naložil s protagonistami nepovolenej slovenskej hry a „vlastizradnej" piesne, keby sa nebol stal „zázrak"...

Keď Kálničania korunovali Hurbana za slovenského kráľa
    Záchrana prišla z mlyna na Darane, kam v časoch svojej mladosti (1830- 1840) tak rád chodieval Jozef Miloslav Hurban. Zámožný mlynár Štefan Viktory s manželkou Zuzanou (rodená Pužjerová) boli jeho krstní rodičia. Tu sa cítil lepšie a voľnejšie, než doma na puritánskej beckovskej fare. Výbušný štúrovec často „rebeloval" s nespokojnými sedliakmi o ponižujúcom postavení slovenského ľudu i radikálnych možnostiach nápravy. Pri jednej takejto „reči na voze" ho vraj Kálničania korunovali za slovenského kráľa. V brožúre proti „Hurbanische gruppe" to tvrdil bývalý budapeštiansky novinár Paltauf (podľa Hurbana akýsi odroň, gauner a kriminálnik.) Táto iste reálna, no účelovo zveličená epizódka mala poslúžiť ako dôkaz „vlastizrady" a vodcu slovenského pohybu priviesť na šibenicu. Prirovnanie Hurbana k upálenému „sedliackemu kráľovi" Dôzsovi tento „fakt" ešte zvýrazňovalo...

     Daranských mlyn, poháňaný „odrezanou" vodou Kálnického potoka, bol povestný dobre vybavenou stolárskou dielňou, ktorá zabezpečovala jeho bezporuchový chod. Mlynár Viktory bol aj naslovovzatý rezbár. Pre ešte stále zúriaceho pána veľkomožného zhotovil umelecky vyrezávaný rám na vešanie poľovníckych pušiek a trofejí a pri odovzdávaní „unikátneho daru" poprosil vášnivého nimróda, aby nad „nerozvážnosťou" kálnickej mládeže prižmúril oko. Uveličený notár prižmúril obe, vyšetrovanie sa odložilo ad acta...

Kamenným chodníčkom k novým métam
    Na lepšie časy sa však ochotníckemu divadlu - obrazne povedané - nezablyslo. Zablyslo sa však - doslovne - v polovici sparného júna. Pod košatým orechom zostali po blesku zuhoľnatelé postavy - otca so synom. Tým druhým bol predstaviteľ Marka Dovalovského vo „Svedomí", Janko Pavlech, ktorého na javisku „zastrelili". Pre poverčivú časť dediny sa stalo divadlo neželanou témou... Pomyselná ochotnícka scéna zostala celých 15 rokov opustená.
    Na skutočne lepšie časy sa zablyslo až po vzniku ČSR. Na novozriadenú Štátnu ľudovú školu nastúpila na post riaditeľky Viktória Kováčova, ktorá si celé štvrťstoročie rozdelila medzi školské lavice a kultúrno-osvetovú prácu.
    V zmenených podmienkach nadviazala na slávny rok 1906 a Urbánkovým „Kamenným chodníčkom" vydláždila cestu k novým métam ochotníckeho divadla v obci. Dramaturgický výber hier ovplyvňoval nielen vkus vtedajšej dediny, ale i personálne a skromné scénografické možnosti súboru. Keď sa vyčerpal „šlabikárový" fond Urbánkových selaniek a režisérsky post posilnil ďalší učiteľ, František Dauda, siahli i po náročnejších hrách našich klasikov: J. Palárika, J. Hollého, J. G. Tajovského, I. Stodolu, po obľúbenej sedliackej dráme bratov Aloisa a Viléma Mrštíkovcov „Mariša" a trúfali si aj na situačnú komédiu anglosaského dramatika Thomasa Brandona „Charlyho teta". Z úcty k prvým priekopníkom ochotníckeho divadla viackrát zaradili do svojho repertoáru Vansovej „ Svedomie".
    Ku kvalitatívnemu „skoku" prispelo najmä presťahovanie divadelnej scény do malej (1924) a o desať rokov do veľkej sály potravného družstva - so stabilným javiskom. Každoročne sa opona otvárala v 2-3 inscenáciách, v roku 1943 dokonca až v piatich. Sála pojala 300 - 400 pozorných a vďačných divákov. Dostatočný počet stoličiek poznášali zo susedných domácností žiaci školy za lákavú odmenu - bezplatnú účasť na generálkach divadelných hier. Javiskový servis, kostýmy, zvukové a svetelné efekty zabezpečili desiatky „nehrajúcich" ochotníkov.
     Len čo dozneli posledné vojnové výstrely, na kultúrnom poli prví sformovali svoje rady divadelníci. Za školskou katedrou sa v rokoch 1945 - 1946 vystriedali až štyria mladí učitelia, všetci milovníci Tálie. Pod ich režijným vedením sa ochotníci predstavili hrami Osud siroty, Hrob lásky, Keď šťastie chodí po horách, Slepý ženích i jednoaktovkou Sedliak na fiškálom. O réžiu - a úspešne - sa v roku 1947 pokúsil aj študent novomestského gymnázia Andrej Krchnavý, keď na ochotnícke javisko priniesol nezabudnuteľné Vansovej „Svedomie".

Vavríny zo súťažných prehliadok
    Povojnové časté striedanie na režisérskych postoch zavŕšil v roku 1947 príchod ďalšej učiteľky, nadšenej divadelníčky, Eleny Hrušovskej. Režijnou prvotinou, drámou Jozefa Hollého „Márnotratný syn", nadviazala na bohatú ochotnícku tradíciu v obci, sama ju rozvinula a novátorsky obohatila. V nasledujúcom štvrťstoročí sa divadelné umenie Kálničanov dostalo i na súťažné dosky, dokonca i na celoslovenskú prehliadku najpokročilejších ochotníckych súborov v Liptovskom Mikuláši. Stupňami k tejto méte boli inscenácie drámy bratov Mrštíkovcov „Mariša" a Lutowského veselohry „Rodinná vec". Účasť na „divadelných pretekoch" priniesla dvojaký úžitok: okrem finančnej odmeny, ktorú použili výlučne na modernizáciu divadelnej scény, získali i ďalšiu neoceniteľnú devízu. Zlatým klincom súťaží boli profesionálne analýzy predvedenej hry, čo sa následne odrazilo v umeleckom a hereckom majstrovstve ochotníkov, vo vyspelejšej réžii, dramaturgii, scénografii a koncepčnom výbere repertoáru. Po uvedení Hollého „Kuba" hlavný predstaviteľ Ján Masár dostal ponuku na účinkovanie v profesionálnom divadle, no zostal verný ochotníckym doskám. Najfundovanejšie a najsrdečnejšie sa kálnickým ochotníkom dokázal prihovoriť národný umelec Andrej Bagar, ktorému, nevedno čím, pripomínali jeho divadelnú mladosť. V roku 1960 odovzdala E. Hrušovská režisérske žezlo do rúk najtalentovanejšieho a najskúsenejšieho ochotníka Adama Krchnavého. S príslovečným entuziazmom sa ujal úlohy organizačného a umeleckého vedúceho súboru, herca, režiséra a scénografa. Napriek množiacim sa problémom, najmä menšiemu záujmu mladých ľudí i obecenstva o divadlo, podarilo sa veselohrou „Spoločný byt" stmeliť perspektívny kolektív. Po ďalších dvoch úspešných inscenáciách zaradil do repertoáru klasickú komédiu J. B. Moliéra „Oklamaný manžel", dramatizáciu Kukučínovej rozprávky „Na úsvite" i ukážku z Vansovej „Svedomia", ktorými súbor prispel do vienka veľkolepých osláv 60. výročia ochotníckeho divadla v obci.

Po hodoch brucho bolí
    Dnes - po odstupe štyroch desaťročí - môžeme toto ochotnícke jubileum označiť za deliacu čiaru medzi činorodou aktivitou a následným útlmom a stagnáciou. Divadelná scéna osirela najskôr na 5 a potom až na 15 rokov. Enormné úsilie režiséra A. Krchnavého o prílev mladej krvi na ochotnícke dosky prinieslo v tomto „hluchom" období iba mládežnícku inscenáciu „Silvester" a následné malé javiskové formy a estrádne pásma.
    Po otvorení moderného kultúrneho domu s rozmerným javiskom, ktoré umožnilo realizovať aj smelšie dramaturgické postupy, sa „skalné" jadro ochotníkov spojilo s mladými matičiarmi a divákov potešilo hrami: Panny v oblakoch, Drotár a Svadobný závoj.
    Pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci a 90. výročia ochotníckeho divadla v roku 1996 pripravil režisér A. Krchnavý klasickú veselohru J. G. Tajovského „Ženský zákon". Symbolickým prevzatím ochotníckej štafety najmladšími vyznávačmi Tálie bola premiéra modernej rozprávky Ľ. Feldeka „Snehuľka a sedem trpaslíkov" detským divadelným súborom Matice slovenskej v réžii Anny Jurikovej.

Quo vadis, ochotnícke divadlo?
    Žiaľ, na rozdiel od rozprávkovej Snehuľky, sa ochotnícke divadlo ani po 10. rokoch neprebudilo k životu. Ani spontánne vytvorený mládežnícky súbor ROLETA divadelné dianie v obci príliš neobohatil, po dvoch inscenáciách autora a režiséra Pavla Lednického sa odmlčal. A tak si „storočnicu" pripomenú pohostinným vystúpením uhrovských ochotníkov s drámou „Svedomie", s ktorou práve na Veľkú noc v roku 1906 začínali jej kálnickí protagonisti.

DVOJSTRANU PRIPRAVIL: ŠTEFAN ŠICKO



Prečítali sme...
     Medzi zvykmi Kálničanov si zasluhujú pozornosť i tie, keď chlapci a dievčatá pred Dominica Palmare (Kvetnou nedeľou) oblečú do šiat kúsok dreva a pri východe slnka ho hodia do potoka. Potom sa všetci poschádzajú a richtár ich príjme na raňajky. Drevená figúra sa volá Morena, t.j. smrť a skazu prinášajúca. Robí sa to preto, aby sa predišlo smrti, moru, epidémii, uhynutiu a túlavosti dobytka počas roka. Majú tiež zvyk pozdravovať jar pred sv. Jurajom (24. apríla). Na rovine v podvečer spievajú Hoja, Ďunďa, hoja... Majú tiež zvyk na sv. Jána Krstiteľa (24. júna) klásť ohne a preskakovať ich.
    Joannes Csaplovic: Schematis-mus ecclesiarum et schorum eva-gelicorum aug. conf. in districtu Cis - Danubiano, Pestini 1822. Voľný preklad z latinčiny PhDr. M. Šišmiš.

     V Kálnici založili si tohto leta potravný spolok, a to je pre ľud veľká výhoda, keď môže sa oslobodiť z nepriateľských rúk. Len jedno je chyba. Spolok stojí v spojení s peštianskou „Hangyou",kde radi berú naše peniaze,„ale šetriť naše slovenské slovo - nedajbože! Skúsili sme to menovite pri otváraní spolku, keď hrubo zahriakli jedného mladíka, ktorý žiadal, aby knihy viedli sa v našom jazyku a jednotlivé predmety aby boli po slovensky pomenované. Inač spolok sa zmáha, kazári mu zle prorokovali, že čoby vraj sprostí sedliaci vedeli, ale teraz už hrešia, nadávajú (D.P.).
    Národní hlásnik č. 22 - 20. 11. 1902

     Len sme si tak odskočili za mladým Adamom Jurikom - srdcom i mozgom divadelného súboru. Kulisy, čo sme zazreli v sále, i osvetlenie, dokonca aj reostat a gramofón, to všetko je jeho práca. Doma sme ho našli, ako spolu s otcom zbíjajú rekvizitnú dosku na miesenie cesta. Adam - to je šikovnosť a divadlo spojené v jedno. Už jeho otec, Štefan, bol náruživý divadelník. Vidíme ho na obrázku z prvého divadelného predstavenia /1906/ a keby ho dnes syn nezastúpil tak v dome ako aj na scéne, dal by si veru ešte povedať...
    M. Janek: Divadlo je život, čas. Živote. 6-10. 2. 1956

     Divadelný súbor OB z Kálnice je typickým dedinským súborom, ktorého zloženie sa každým rokom mení. Mladí členovia odchádzajú do miest, na iné pracoviská, alebo do škôl. No vždy sa nájdu noví, ktorí za vedenia neúnavnej umeleckej vedúcej súboru E. Hrušovskej pokračujú s nadšením a úspešne v práci.
    Súbor počas svojej existencie prekonal už veľa ťažkostí. Napriek tomu, že nemá dostatok materiálnych možností, odohral už takmer všetky známe hry našich klasikov i súčasných autorov.
    Z programovej brožúrky celoslovenskej prehliadky ochotníckych divadelných súborov v Liptovskom Mikuláši, jún 1956

    Vzácne jubileá obce a súboru sa stanú dobrou príležitosťou k hlbšiemu zoznámeniu sa s regionálnou históriou, folklórnymi tradíciami i k obnove pozitívnych hodnôt dediny. Ale i k vyhľadávaniu nových ochotníckych talentov. Režisér A. Krchnavý uvažuje o nacvičení Tajovského „Ženského zákona".
    Cennou inšpiráciou a konfrontáciou ochotníckych možností a ašpirácií na oslovenie súčasného náročného diváka sú vzájomné pohostinné vystúpenia. V kálnickom kultúrnom dome, na modernom javisku, o akom mohli prví priekopníci ochotníckeho divadla iba snívať, sa už predstavili divadelné súbory Žihľavník z Omšenia, Hornej Stredy a Javorinka z Nového Mesta nad Váhom. Bohatú ochotnícku žatvu zavŕšili 24. júla divadelníci z Uhrovca so spevohrou Ferka Urbánka „Rozmajrín".
    Š. Šicko: Rozmajrín k jubileu, Kultúrne spektrum č. 2, júl 1994

Spoza opony
     Divadelné predstavenia v rokoch 1921 - 1925 sa poriadali v budove štátnej ľudovej školy, na malom provizórnom javisku, so svojpomocne zhotovenou oponou, kulisami a ďalšími rekvizitami. Režisérkou, scenáristkou, kostymérkou i šepkárkou zároveň bola V. Kováčova. Najobľúbenejšie boli veselohry a „kusy" s folklórnymi prvkami. Divákov bolo vždy toľko, že zaplnili aj predsieň, chodby a mnohí načúvali replikám hercov iba pod oknami. Raz sa stalo, že režisérka si potrebovala - krátko pred otvorením opony - odskočiť po zabudnutú rekvizitu. Jediný schodný „koridor" viedol cez okno, kam ju mocné ruky chlapov, nad svojimi hlavami vyložili i naspäť zložili..

     V roku 1946 pribudol ochotníkom čiperný súrodenec folklórna skupina podvedením učiteľa Ľudovíta Steinera a neskôr primáša sláčikovej kapely Ondreja Pavlecha. S úspechom vystupovala v celom okolí najmä na národopisných a dožinkových slávnostiach. V pásme „ Slovenská beseda" nechýbala ani miestna temperamentná „sellácka" s vyhadzovaním partnerky „na koleno". Zlé jazyky tvrdili, že o popularitu „folklórneho kankánu" sa najviac pričinila jedna z tanečníc, ktorá nenosila spodné nohavičky a svojimi tanečnými kreáciami až príliš oslňovala obecenstvo. Napriek skvelej choreografii a obľube neštylizovaného folklórneho prejavu mladých tanečných párov s doprovodom obľúbenej dychovky, súbor čoskoro zanikol a už sa ho nepodarilo obnoviť Prichádzali 50-te roky, keď dedine do spevu a tanca príliš nebolo...

     V rámci súťaže ĽUT sa kálnickí ochotníci s veselohrou „Šesť zaľúbených" predstavili v Novej Vsi nad Váhom a Podolí. "Najťažšia" úloha sa ušla mladému Jánovi Šickovi. Po rokoch stvárňovania výlučne írečitých dedinských starcov - dostal rolu mladého zaľúbenca. Bolo všeobecne známe, že len čo sa objavil na javisku, posunul si neodmysliteľnú fajku do kútika úst, zhrbil chrbát a priškrteným hlasom začal svoje humorné repliky. Zrazu sa bolo treba preorientovať. Vraj do smrti nezabudne na tú drinu, trému a prepotené košele počas stvárňovania „nevďačnej" postavy svojho rovesníka.

     Postup do okresnej, krajskej a celoslovenskej súťaže priniesol mimoriadne náročnú povinnosť- prekonať tvrdý kálnický dialekt, ktorý nepozná spisovné mäkčenie. S nárečovým handicapom sa borili naozaj heroicky. Keď jedna z mladých herečiek dlho do noci trénovala správnu výslovnosť, stará babička s účasťou poznamenala: „Dievka moja, tá spisovná slovenčina je pre teba tuším ťažšia, než bol kedysi pre mňa otčenáš po maďarsky".

     V osemdesiatych rokoch uštedrili ochotníkom ranu pod pás funkcionári Jednoty - SD. Vypovedali nájom svojpomocne zrenovovanej miestnosti pod veľkou sálou. Klubovňa slúžila ako knižnica, na čítacie skúšky a bezpečné uloženie kulís a divadelných rekvizít. Celý inventár presťahovali do dreveného prístrešku na dvore. Žiaľ, pri náhodnom požiari celý „ majetok " súboru zhorel Medzi navždy stratenými rekvizitami bola i historicky vzácna richtárska truhlica, ktorá kedysi slúžila na ukladanie obecných písomností a v nespočetných inscenáciách dotvárala interiér starých sedliackych príbytkov.

späť


 

© Obec Kálnica 2007 - 2018, administruje Miroslav Bušo a do roku 2014 aj Martin Markech
Svoje nápady a pripomienky nám posielajte na e-mail: webmaster@kalnica.sk